Pred 170 rokmi navštívil Ružomberok cisár František Jozef I.

Pri prechádzaní lávkou, ktorá spája Ružomberok s Likavkou si budovu bývalého Soľného úradu ani nevšimnete. Prešla síce v nedávnej minulosti rekonštrukciou, ale jej historický význam pre okres nepripomína žiaden pomník, žiadna pamätná tabuľa či iné oznámenie. Skromné informácie ponúka iba ružomberská webová stránka TU .

Je to škoda a trochu aj nevyužitý potenciál,  pretože táto nenápadná budova ponúkla nocľah jednému z najdôležitejších členov panovníckej rodiny Habsburgovcov – Františkovi Jozefovi I. Stalo sa tak 11. augusta 1852. V dnešných dňoch si pripomíname 170. výročie tejto dôležitej návštevy.

František Jozef I. patril medzi najdlhšie panujúcich panovníkov sveta. Svoj post cisára Rakúska, kráľa Maďarska a Česka  zastával takmer 68 rokov, počas ktorých zažil víťazstvá aj prehry, milenecké aféry aj osobné tragédie. Napriek tomu, že svojou charizmou nepatril medzi najvýstrednejšie osobnosti rodu Habsburg-Lotringen, jeho štýl a predovšetkým dĺžka panovania z neho spravili najznámejšieho.

Panovanie Františka Jozefa sa začalo 2. decembra 1848. Krátko na to sa vtedy len osemnásťročný panovník vydal na okružnú cestu po Rakúsko-Uhorsku počas ktorej navštívil aj mesto Ružomberok.

Do Ružomberka dorazil František Jozef I. týždeň pred svojimi 22. narodeninami. Jeho návšteva bola sprevádzaná veľkými ováciami. Stretnutie Ružomberčanov s panovníkom prebehlo pred dnes už neexistujúcim Hotelom Mýto. Aj keď z toho momentu neexistujú fotografické dokumenty, veľmi ľahko sa dá predpokladať, ako privítanie panovníka vyzeralo. Dokonca to potvrdzujú aj zostavovatelia Monografie mesta Ružomberok. Hrala hudba, spievalo sa, tancovalo, prebehla vojenská prehliadka. Hoci v Monografii to nie je napísané a ja sám som iné materiály o tejto návšteve nevidel, môžeme predpokladať, že sa panovník stretol aj s vtedajším vedením mesta. V roku 1852 viedol mesto ešte zo Šustríkovskej kúrie (predchodca súčasného Mestského úradu) mešťanosta František Opršal. Som presvedčený, že mešťanosta a ani žiaden iný významný mestský predstaviteľ si nenechal ujsť možnosť stretnúť Františka Jozefa I. osobne.

Miklós Barabás, portrét Františka Jozefa I. z roku 1953. Zdroj: Wikipedia

Po tom, ako prebehli oficiálne privítania a s tým spojená zábava, odišiel František Jozef prespať na opačný breh Váhu do Soľného úradu. Do budovy, o ktorej začal tento článok.

Pomerne veľká budova bola postavená na začiatku 19. storočia. Počas svojej histórie slúžila nielen ako Soľný úrad, ale aj ako administratívna budova, daňový úrad, vojenský sklad a dnes patrí majiteľovi zo súkromného sektora.  Prenocovanie panovníka, napriek tomu, že sú detaily tejto návštevy pomerne ľahko dohľadateľné, nepripomína žiadna pamätná tabuľa alebo pomník, hoc som presvedčený, že umiestnenie takejto tabule by malo mimoriadne priaznivý vplyv na hodnotu budovy a sčasti aj na turistický potenciál Likavky, do ktorej katastrálneho územia budova dnes patrí.

Budova Soľného úradu. Na opačnom brehu stál Hotel Mýto

František Jozef sa v Ružomberku nezdržal dlho, nasledujúci deň vo svojej ceste pokračoval ďalej a napriek tomu, že panoval ešte ďalších (a neuveriteľných) 62 rokov, Ružomberok viac nenavštívil.

Jeho dlhé panovanie bolo spojené s zrýchľujúcim sa nástupom priemyselnej revolúcie, taktiež s rastúcimi tlakmi viacerých národností, ktoré si chceli v rámci vlastného emancipačného procesu vydobyť silnejšie postavenie v Uhorsku. Bolo to obdobie panovania Františka Jozefa I. v ktorom sa odohrala Černovská tragédia, čo vyústilo do veľkej (a vďaka Bjørnsonovi aj svetovej)  polemiky o postavení malých národov v krajine.

Krátko pred Černovskou tragédiou si František Jozef prežil vlastnú tragédiu, rodinnú. Tesne pred koncom storočia zahynula panovníkovi manželka Alžbeta Bavorská, ktorá podľahla zraneniam surových atentátnikov v Ženeve. O pol roka neskôr prišiel František Jozef o jediného syna a monarchia o nástupcu trónu. Vlastnou rukou, po rokoch trápenia sa s depresiou a závislosťami svoj život ukončil korunný princ Rudolf.

Po smrti Františka Jozefa I. sa kráľovského žezla ujal Karol I. Habsburský. Na tróne vydržal len dva roky a po nich stratili Habsburgovci svoje kráľovské tituly. Svet sa zmenil.

Ak vás baví Ružomberská história, sledujte moju stránku Ružomberská história na Facebooku alebo Instagrame. Facebookovú stránku nájdete TU.