Nech žije!

Keď som sa v roku 2019 vracal zo zahraničia, hlavným dôvodom návratu z rozvinutej a ekonomicky silnej krajiny naspäť domov bola reálna šanca zapojiť sa do verejnej politiky. Dostal som ponuku pracovať pre mesto, v ktorom som sa narodil, v ktorom zanechali moji predkovia pomerne hlbokú stopu a mal som konečne možnosť prestať sa vyhovárať na akýsi zlý systém bez toho, aby som sa aj ja postaral o jeho zmenu k lepšiemu. Iste, za tých pár rokov mi nie všetko vyšlo podľa plánov, no stále považujem svoju anabázu za úspešnú.

Nechcem sa tu hrať na hrdinu, ani mne nebolo všetko jedno pri učinení finálneho rozhodnutia vzdať sa zahraničných ambícií a stať sa súčasťou turbulentného politického života. A to som dokonca ani netušil, že za dverami je agresívna epidémia a vojna u nášho východného suseda.

Prichádzal som domov s pocitom, že všetko je možné ak sa skutočne chce. Všetko sa dá zmeniť, ak dokáže človek niečo obetovať, systematicky plánovať a presviedčať, presviedčať, presviedčať. Za tých pár rokov sme urobili niekoľko významných PR kampaní, mesto som hájil zvonka i zvnútra, statočne sme bojovali (a bojujeme) s epidémiou Covid-19. To, na čo som však najviac hrdý je, že som stál pri vzniku dvojmesačného kultúrneho podujatia, zvaného Leto u Hýroša. Z pôvodných 2 500 eur, ktoré som na tento ambiciózny projekt dostal, podľa mňa zo zľutovania, sa dnes tešíme skoro päťdesiattisícovému rozpočtu, ktorý slúži prednostne dvom cieľom: dôstojne naplniť letný voľný čas všetkým obyvateľom v regióne a podporiť miestnu tvorivú scénu, ktorá rozvíja kultúrne dedičstvo nášho mesta. Sám som to, samozrejme, neurobil. Stáli a stoja za týmto projektom mnohí šikovní ľudia a viaceré významné inštitúcie. Opäť platí, že ak sa chce a dokážeme niečo pre to obetovať, všetko je možné.

Úspech tohto receptu na zlepšenie nášho regiónu ma často napĺňa pocitom, že ak by sme vedeli použiť rovnakú formulku aj do ostatných oblastí nášho života, môžeme očakávať rovnaké, alebo prinajmenšom podobné výsledky. Poďme ale postupne, krok po kroku.

Tohoročné kultúrne leto sa začína plánovať už v týchto dňoch. Dosiahnuté zvýšenie rozpočtu na program nám dáva nebývalé možnosti, ktoré sa snažíme čo najefektívnejšie použiť v prospech verejnosti. Najdominantnejším prvkom kultúrneho leta bude spolupráca medzi inštitúciami. Mesto Ružomberok, Liptovské múzeum, Mestská knižnica Ružomberok či Galéria Ľudovíta Fullu sú našimi tradičnými partnermi. To sa nezmení ani tento rok.

Naše kultúrne leto si kladie dva základné ciele. Prvým je snaha o dôstojné naplnenie voľného času Ružomberčanov a turistov. To dosahujeme výberom kultúrne bohatých vystúpení, zábavných ukážok a aj podujatiami, ktoré sú hlbšie, teda pre bežného diváka náročnejšie. Tie nás však dokážu mnohému naučiť, preto nesmú v lete chýbať.

Druhým cieľom, ktorý sme si stanovili, je podpora domácej kultúrnej scény. Iste ich poznáte, hudobníci, výtvarníci, literáti, umelci nášho kraja. Drvivá väčšina z nich tvorí bez nároku na odplatu ani honorár. Tvoria, lebo to majú radi. Roky trénujú, zlepšujú svoje schopnosti, ktoré neskôr ukazujú nám všetkým. Niektorí si povedia, že to robia zbytočne. Nie je to však pravda. Zbytočné to nie je nielen z pohľadu ich osobného rozvoja, ale predovšetkým ani z regionálneho pohľadu. Títo ľudia tvoria kultúrne dedičstvo nášho mesta, nášho regiónu. Preto je našou povinnosťou ich v tom podporiť. Túto povinnosť si musíme neustále pripomínať, pretože bez podpory sa nedokáže vytvoriť nič. A to „nič“ predsa nás predsa nemôže reprezentovať doma ani von. Preto podpora každého, kto tvorí, je nevyhnutná.

Tento rok sme dokázali vymyslieť dobrý spôsob financovania. Kultúrne leto 2022 bude prvý krát financované vďaka príspevku, ktorý vytvárajú ľudia, ktorí naše mesto navštívia. Volá sa to daň z ubytovania. Preto celý program kultúrneho leta nebude stáť obyvateľov nášho mesta ani viac-menej ani cent. Každý, kto naše mesto navštívi, prispeje malou čiastkou na to, aby v meste vznikol kultúrny program, ktorý priláka väčšie a väčšie množstvo nových turistov a popritom zabaví aj domácich. Kruh je tak uzatvorený a systém funguje. Netvrdím, že je bezchybný, no funguje a nejaký čas ešte fungovať bude. Tvrdím však, a za tým si stojím, že sme dokázali vymyslieť program a systém jeho financovania tak, aby sme zvýšili potenciál nášho mesta a regiónu, čomu sa teším, pretože to by malo byť našim cieľom.

Už o pár týždňov začneme uverejňovať mená umelcov a tvorcov, ktorí nás počas leta zabavia a ja sa veľmi teším na to, že sa opäť stretneme pri dôstojnom kultúrnom programe nášho mesta.

O pár riadkov vyššie som spomínal, že ak by sme tento mechanizmus vedeli aplikovať aj na iné oblasti, očakávať by sme mohli podobné výsledky. Preto nasledujúce týždne nás čaká brúsenie tohto diamantu a keď sa skončí kultúrne leto, malo by nám to byť dobrým dôvodom poobzerať sa, ktorú oblasť vieme podobne napraviť, zlepšiť, zmodernizovať a vdýchnuť do nej potrebný život. Nech žije Ružomberok!

Pre dvojtýždenník Spoločník