V každom meste, menšom i väčšom, sa hlbším štúdiom prameňov dajú nájsť osobnosti, ktoré aj napriek svojej výnimočnej snahe ostali nedocenené a zabudnuté. Dôvody tohto dozaista nespravodlivého javu sú rôzne. Niekedy kronikár opomenie vykonať jednoznačný zápis, alebo historik prehliadne medzi tisícmi slov dôležité meno, inokedy sa meno dejateľa jednoducho „nehodí“ do doby či už pre životné hodnoty, rasu či vierovyznanie. Ľudská chyba.
Uplynulý týždeň oslávil svoje meniny muž menom Izidor. Toto nie celkom frekventované meno málokomu pripomenie priateľa, známeho či dôležitú osobnosť, pretože ľudí s týmto menom by sme aj v súčasnosti zrátali snáď na prstoch jednej ruky (skoro ako Viktorov). Dnes už málokto – a zo súčasnej generácie dovolím si tvrdiť že skoro nikto – pozná príbeh človeka Izidor Mautner, hoc pre Ružomberok a okolie sa jednalo o prakticky najvýznamnejšieho muža svojej doby. Dovoľte mi tak v nasledujúcich riadkoch napraviť túto generačnú chybu a oživiť spomienku na jedného z najväčších textilných magnátov Rakúsko-Uhorska, ktorý jediným rozhodnutím navždy zmenil históriu Ružomberka.
V roku 1852, kedy čerstvý panovník František Jozef I. ešte len spoznával územie, ktorému velil nasledujúcich (a neuveriteľných) 64 rokov, sa v Náchode narodil Izidor Mautner. Syn obchodníka s textilom Isaaca mal osem súrodencov, čo ho pravdepodobne predurčilo k bojovnosti a usilovnosti, ktorú musel denne dokazovať. Ako pätnásťročný nastúpil do podniku svojho otca a postupnými krokmi sa v praxi zasväcoval do problematiky textilného priemyslu, ktorý sa – ako často vravieval Artúr Mydlo – nespravodlivo radí do ľahkého priemyslu. A mal pravdu. Pracovať v textile totižto nikdy nebolo jednoduché, a tak ako sa o tom presvedčil Izidor Mautner, neskôr môj prastrýko, sa o tom denne presviedča aj moja manželka. Ale späť k téme.
Izidor Mautner strávil prvé roky svojej kariéry pod ochrannými krídlami svojho otca, čo ho jednoznačne mnohému naučilo. Avšak prišla ekonomická kríza a textilný obchodník Isaac poslal svojho syna zachraňovať filiálku vo Viedni. Táto núdzová anabáza mala napokon šťastný koniec, podnik bol zachránený a z Izidora Mautnera to spravilo ostrieľaného manažéra, odhodlaného pokračovať v rodinnej, textilnej tradícii. Stále mladý no na svoj vek mimoriadne skúsený textilák otvoril niekoľko podnikov naprieč monarchiou a do oka mu padlo aj významné mesto na trati Košicko-Bohumínskej železnice – Ružomberok.
V roku 1894 v Ružomberku zriadil sprvoti tri tkáčske mlyny, tri zvlákňovacie mlyny a niekoľko menších podnikov v okolí. Hoc sa v súvislosti s poznaním histórie môže zdať, že pre Ružomberok vtedy otvorením textilných závodov nastalo niečo výnimočné, doboví mešťania by s týmto tvrdením pravdepodobne súhlasili iba čiastočne. Len letmý pohľad do udalostí konca 19. storočia v Ružomberku nám napovedá, že zriadenie nového textilného podniku v meste nebolo výnimočným aktom. Jednalo sa skôr o potvrdenie trendu v rozmachu mesta, pretože prakticky počas posledných rokov storočia zažili naši predkovia otvorenie továrne na drevovinu a lepenku (1883), továreň na hnedú lepenku (1887), továreň na zápalkové drievka (1890), tehelňu (1897), zlievareň a strojovňu Northop (1900).
Textilné závody až do definitívneho ukončenia výroby zažili nebývalý rast a za to treba poďakovať len niektorým manažérom. Tým prvým bol dozaista Izidor Mautner, ktorý v Ružomberku potreboval len 16 rokov na to, aby v Rybárpoli s počtom zamestnancov 2 469 vybudoval najväčší textilný podnik v Rakúsko-Uhorsku. Pre predstavu uvediem, že vtedajší počet zamestnancov je tak veľký, že ak by sme ho preniesli do dnešných dní, tak z Mautnerových závodov by bol s prehľadom najväčší zamestnávateľ v regióne.
Ibaže všetko má svoj koniec a realisti tvrdia, že aj pády patria k životu. Mautnerovci boli v roku 1920 vstupom Živnobanky do predstavenstva vytlačení z podniku. Definitívne a vynútené zbohom Ružomberku dal Izidor Mautner v roku 1928. Podobný osud ho čakal aj vo svojich zvyšných podnikoch, čo sa bezpochyby podpísalo na blížiacej sa smrti.
Aj napriek pádom a sklamaniam, ktorým sa Izidor Mautner počas života nevyhol ho právom môžeme považovať za jedného z najvýznamnejších ľudí, ktorí v Ružomberku žili alebo pracovali. Smutné je, že spomedzi všetky menované podniky dnes neexistuje ani jeden. Prežiť do dnešných dní sa – našťastie – podarilo iba papierenskému priemyslu.
Budúcnosť ukáže, či po vzlete a páde príde nový rozmach. Ak by platilo tvrdenie mnohých, že história sa opakuje, dalo by sa to očakávať. Potrebovať na to však budeme viac podobných osobností, akými bol a v spomienkach naďalej je Izidor Mautner, otec ružomberského, európskeho textilu.
Pre dvojtýždenník Spoločník