Ak sa vám v tento oslavný deň nechce čítať dlhý text, uvádzam priamo do úvodu krátke zhrnutie. Budúci rok bude v Ružomberku drahý, nestabilný, poznamenaný nárastom nervozity, nespokojnosti. Ako ľudia budeme viac sami a tých, ktorí potrebujú skutočnú pomoc, budeme aj naďalej prehliadať. Mesto bude opäť prázdnejšie, ale nevšimneme si to, pretože tam pravdepodobne nebudeme chodiť. Toto bude rok 2025.
Dobrodruhom, ktorí by chceli vedieť dôvody takéhoto striktného predpovedania nového kalendárneho roka, sú venované nasledujúce riadky.
Úvodom
Rok 2025 začíname rovnako, ako každý iný. Očakávame, že to, čo sa nestihlo naplniť, bude naplnené. To, čo sa začalo, bude úspešne dokončené a to, čo plánujeme začať, skutočne začneme realizovať. U niekoho je to chudnutie, u iného vysporiadanie sa s vlastnými zlozvykmi. Ospravedlňujem sa, ale väčšine sa tieto očakávania nenaplnia. Predpovedá nám to historická skúsenosť.
Na základe skúsenosti, tiež aj na základe historickej skúsenosti a na základe intuície, dovoľujem si napísať moju súkromnú predpoveď toho, čo nás, ako Ružomberčanov v budúcom roku čaká. Nie je to ľahké čítanie, no vychádzam z toho, že je dôležité si niektoré riziká pripomínať, aby sme sa im vedeli v budúcnosti vyhnúť. Zároveň chcem čitateľa a čitateľku tohto blogu upozorniť na fakt, že toto nie je analýza postavená na dátach. Toto je blog, výsledok subjektívneho uvažovania, pri ktorom existuje šanca, že sa nič z písaného nenaplní.
Prajem príjemné čítanie.
Konsolidačné opatrenia budú všade
Ťažko začínať písať takýto text bez myšlienky na ekonomické opatrenia, ktoré sa na nás valia už niekoľko mesiacov. Zatiaľ čo doteraz to bolo iba o čítaní novinových textov a pozeraní správ, od prvého januára začneme konsolidačné opatrenia prežívať na vlastnej koži. Všetko, na čo sa dnes pozrieme, bude zajtra drahšie. Aby bolo dielo dokonané úplne, drahšie to bude pre nás ako obyvateľov, drahšie to bude pre školy, domovy sociálnych služieb, nemocnice, obce, mestá, štát, jednoducho pre všetkých. Smutné je na tom to, že všetky výsledky zdražovania pocíti napokon sám človek. Prečo? Pretože (veľmi zjednodušene povedané) vyššie výdavky štát pretaví do výdavkov pre mestá, mestá do výdavkov pre občana a u občana to skončí. On jediný to totiž nemôže inak, než zaplatiť. Alebo si to jednoducho nekúpiť, zmeniť svoje nákupné správanie. To, čo sa však deje pri zmene nákupného správania poznajú ekonómovia veľmi dobre, recesia. V živote je dôležité zachovať rozumné nákupné správanie, pretože to, čo si kúpime, zároveň živí toho, kto to predal, predávajúci živí toho, kto to vyrobil a ten, kto vyrába, živí štát. Táto zložitá spleť vzájomných vzťahov funguje správne iba vtedy, keď sú všetky jej kroky dodržané. Ak nastáva opak, začíname mať vážny problém.
Zmyslom tohto textu ale nie je venovať sa ekonómii, hoci takmer všetky predpovede s ňou súvisia. Zmyslom môjho blogu je vziať vás mojou optikou na prechádzku do blízkej budúcnosti. Tá budúcnosť začne už zajtra a potrvá až do posledného decembra roku 2025.
Pozitívom bude diaľnica D1 Hubová-Ivachnová
Asi nie je možné upierať ministrovi Jozefovi Rážovi snahu o dobudovanie diaľnice, ktorá spojí dve najväčšie slovenské mestá. Ostáva dobudovať už len niekoľko úsekov, medzi ktorými je aj úsek Hubová-Ivachnová, ktorý zároveň vytvorí obchvat nášho mesta. Práce na obchvate trvajú už desať turbulentných rokov. Diaľnicu bolo treba pretrasovať, tunel Čebrať sa predlžoval a predpokladaná suma 230 miliónov eur sa viac než zdvojnásobila. Napriek všetkému sa zdá, že 14 kilometrový úsek, ktorý vodičom skráti čas strávený na ceste Košice-Bratislava o 16 minút, má svoje najturbulentnejšie obdobie za sebou. Rok 2025 sa bude niesť v znamení ukončovacích prác na diele. Ministerstvo tvrdí, že kompletný úsek bude otvorený do konca roka 2025, no ja osobne ostanem pri tomto tvrdení radšej pesimistický a hoc to nemám čím podložiť, predpokladám odovzdanie verejnosti na prvý kvartál 2026. Intuícia a skúsenosti. Ak by sa to naplnilo, aj tak by to bolo splnením túžob veľkého počtu Ružomberčanov a obyvateľov okolitých obcí, ktorým prehustená doprava strpčuje životy mnoho rokov.
Rekonštrukcia Galérie Ľudovíta Fullu v roku 2025 nezačne
Galéria Ľudovíta Fullu bola po rokoch zhoršujúceho sa technického stavu uzatvorená, cenné diela boli deponované a inštitúcia si prenajala náhradné priestory, kde núdzovo vykonáva svoju činnosť. Rekonštrukcia je administratívne pripravená, povolenia platné, motivácia dostatočná. V normálnej spoločnosti by to malo stačiť. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky má však celkom iné problémy. Rezort čelí štrajkom, verejnosť sa oprávnene búri voči deštruktívnym zásahom ministerky, ktorými je svedkom. V roku 2024 bola z čela Slovenskej národnej galérie odstavená riaditeľka Alexandra Kusá, ktorá bola rekonštrukcií ružomberskej galérie naklonená. Nasledovali mesiace chabých pokusov ju nahradiť. Každý, kto sa Alexandru Kusú odvážil nahradiť, čelil odmietnutiu takmer všetkých pracovníkov SNG. V takomto stave len ťažko predpokladať, že rekonštrukcia Galérie Ľudovíta Fullu dostane zelenú. Omnoho pravdepodobnejšie je, že budeme aj naďalej svedkami toho, ako sa nám táto impozantná a nadčasová budova bude rozpadať pred očami. Rovnako, ako sa nám pred očami rozpadá celý rezort.
Petícia za zmenu parkovacej politiky
Je takmer isté, že konsolidačné procesy Slovenskej republiky, ktoré budú s príchodom nového roka zasahovať do rodinných rozpočtov, spustia vlnu nevôle voči všetkému, čo nás stojí peniaze navyše. Obzvlášť silná nevôľa bude voči tým výdavkom, ktoré v minulosti neexistovali. Keď sa v roku 2024 po rokoch vajatania rozbehla nová parkovacia politika mesta, rozdelila spoločnosť na dve časti. Prívrženci prvej skupiny chválili odvahu vedenia Mesta Ružomberok realizovať tento potrebný, no nepopulárny krok. Druhá časť spoločnosti tento krok kritizovala, pretože prišiel v čase, keď všetci pociťujú pokles životnej úrovne spôsobený zvýšenými výdavkami v rodinných rozpočtoch. Dnes, keď je takmer isté, že na pokles životnej úrovne roku 2024 budeme spomínať ako na staré dobré časy, bude silnieť tlak na radnicu, aby optimalizovala svoje procesy natoľko, že nárast výdavkov, ktoré bude musieť občan mesta znášať, bude aspoň znesiteľný. Hovoriť o zachovaní rovnakých výdavkov je nezmysel.
Predpokladám, že v roku 2025 dôjde k snahe o radikálnu zmenu parkovacej politiky tak, aby fungovala viac v prospech domácich obyvateľov, než je tá aktuálna. Nechcem tým povedať, že by súčasná parkovacia politika v prospech obyvateľstva nefungovala, no avizovaný efekt, pri ktorom sa vyzbierané parkovné investuje do dopravy sa ešte nemal kedy dostaviť. Navyše si dovoľujem vysloviť predpoklad, že jediný efekt, ktorý by verejnosť v tejto veci upokojil, je stavba parkovacieho domu alebo aspoň zvýšenie počtu parkovacích miest v lokalitách, kde je to najviac žiadúce. V roku 2025 predpokladám realizáciu petície za zmenu parkovacej politiky. Autormi petície ale nebudú občania, fyzické osoby, ale majitelia obchodov, ktoré už teraz prichádzajú nemalou mierou o zákazníkov, ktorým sa pri malých obchodoch viac neoplatí nakupovať, pretože k sume nákupu musia prirátať aj sumu za parkovné. Keďže vieme, že obchody už dnes strácajú na zisku, predpokladať môžeme, že ich strata bude s príchodom konsolidačného roka ešte väčšia. Pre mnohé obchody to bude existenčná výzva.
Víťazom budú reťazce, prehráme všetci
Dovolím si ešte na chvíľu ostať pri konsolidácii. Môžeme byť akokoľvek veľkí milovníci malých obchodíkov s ich nezameniteľnou romantickou atmosférou, na konci dňa bude rozhodovať náš rozpočet, ktorý už dnes čelí veľkým výzvam. V snahe udržať si aktuálny životný štandard budeme všetci neustále hľadať vynaliezavé riešenia. Jednoducho povedané, budeme rodinnú korunu otáčať toľkokrát, koľko nám to umožní.
Vzhľadom na povahu obchodovania je známe, že pokiaľ nakupujem vo veľkom, cena za jednotku produktu je nižšia. Iným slovom, ak ja, ako obchodník, nakúpim desaťtisíc rožkov, cena za kus je nižšia, ako v prípade, že kúpim sto rožkov. Keď si k tomu pripočítame výhody, že v reťazci kúpim omnoho širší sortiment produktov a mám tam k dispozícii dostatok bezplatných parkovacích miest, vyjde mi debakel, ktorý v roku 2025 utŕžia malé obchody. Prehra ale nehrozí iba malým obchodom. Po tom, ako si viac ľudí nájde cestu do veľkých reťazcov, začnú malé charakteristické obchody zatvárať svoje prevádzky. Ruch v centre mesta bude ešte významnejšie chabnúť a kedysi typickým obchodným uliciam mesta bude hroziť transformácia na ulice duchov. Viac o tomto trende píšem v nasledujúcej časti.
Urýchli sa exit centra mesta
Centrum mesta, ktoré v našom prípade symbolizuje križovatka ulíc Mostová a Podhora, už dnes lemujú prázdne obchody, z ktorých mnohé už roky márne hľadajú svojho nájomcu. Viac som predmetnú tému rozoberal v TOMTO článku. Keďže životnosť obchodov v historických centrách miest stojí na pomerne jednoduchom vzorci (miera dostupnosti x kvalita ponuky), vieme ľahko povedať, že kde nie sú ľudia, nie je zákazník, kde nie je zákazník nie je obchod, kde nie je obchod, nie je ani zisk no a kde nie je zisk, nie je prevádzka. Vychádza nám z toho krutý, no veľmi úprimný fakt. Ak prestanú centrum mesta navštevovať ľudia, zmení sa na ulicu duchov. Ak sa tomuto trendu chceme postaviť čelom, musíme prijať také opatrenia, ktoré zamedzia odlivu ľudí z centra mesta. Nech mi je odpustené, no nevidím iné efektívnejšie riešenie, ako odkúpenie pozemku plánovaného Auparku od súkromného majiteľa a jeho transformácia na priestor, ktorý ponúkne centru záchytné parkovisko, komunikáciu pre doplnenie tovaru a udržiavanú zeleň v podobe mestského parku. (Všimnite si fakt, že všetky tri spomíname položky v centre chýbajú.) Bude to drahé? Bude. Avšak lacnejšie ako prísť o centrum mesta a stratiť tak mestský „šmrnc“. Keďže nič nenasvedčuje tomu, že by boli úvahy o odkúpenie pozemku Auparku aspoň na stole, predpokladám, že rok 2025 bude poznamenaný začiatkom exitu centra mesta. Bude to bolestivý a nepekný pohľad.
Stúpajúce napätie v mestskom zastupiteľstve
Rok 2025 bude tretím rokom pôsobenia súčasného vedenia mesta. Mandát sa už zlomil na polovice, prichádzame do rýchlejšej a turbulentnejšej epizódy, ktorú ukončia komunálne voľby v roku 2026. V komunálnej politike to funguje tak, že prvý rok mandátu je človek v stave zaúčania sa do aktuálneho stavu a nových úloh. Druhý rok by mal byť poznamenaný plánovaním, tretí a štvrtý musí dochádzať k realizáciám cieľov a plneniu sľubov. Ak niektorý z krokov zanedbáte, máte vážny problém, pretože ľudia sa rozhodujú podľa emócii. A tie prinesie buď radosť z niečoho nového, alebo hnev spôsobený niečím, čo sa pokazilo, nesplnilo, rozpadlo… Súčasné vedenie začalo realizovať svoj mandát súdnym sporom s realizátorom novej plavárne, ktorý trvá dodnes a stavenisko si berie naspäť príroda. Napokon, zdá sa mi, že dôjde k mimosúdnej dohode medzi oboma stranami konfliktu, pričom si neviem predstaviť, čo budú musieť tieto strany splniť k vzájomnej spokojnosti. Jediné možné riešenie tkvie podľa mňa v tom, že mesto doplatí stavebníkovi to, čo stavebník do zeme vložil. Bol by to síce akt, ktorým by mesto pravdepodobne ušetrilo, no v konečnom dôsledku ak by k tomu skutočne došlo, mesto by zaplatilo za materiál pod zemou, ktorý nebude nikdy slúžiť svojmu účelu. Obyvateľ nebude mať z toho nič. Ja nie som stavebník, nedokážem si ani predstaviť ceny stavebných materiálov, no predpokladám, že sú to sumy počítané v stovkách tisíc eur. (Naskytá sa tu odvážna otázka, či nebolo skutočne lepšie mať (na vtedajšie pomery) drahú, no funkčnú plaváreň.) Ak by k tejto prognóze prišlo, nemali by sme ani peniaze ani plaváreň. 0:2 v neprospech mesta.
Nálady sa v mestskom zastupiteľstve v roku 2025 budú zhoršovať, pretože bude kdesi v diaľke stáť prichádzajúci volebný rok. To, čo chce vedenie mesta splniť, musí začať plniť čím skôr. Ale zastupiteľstvo mesta nepozostáva iba z vedenia. Tvoria ho aj poslanci a poslankyne, ktorí majú tiež svoje sľuby a na ich splnenie budú potrebovať základné palivo každej politiky, peniaze. Peniaze majú úžasnú vlastnosť, vždy ich je menej než to, čo za ne chceme kúpiť. Preto úspešnejší budú tí, ktorí budú mať najostrejšie lakte. V spoločnosti ľudí s ostrými lakťami sa môže každá menšia hádka premeniť na otvorený konflikt. A konflikt je miesto, kde racionalita viac neplatí. Zažil som si to, viem o čom hovorím.
Spoznáme kandidátov na primátora mesta, takmer všetkých
Kto sa bude chcieť popasovať s rodenou charizmou a dlhodobo budovanou rozpoznateľnosťou súčasného primátora mesta, bude musieť začať pracovať už v roku 2025. Predpokladám, že do konca kalendárneho roka budeme poznať mená takmer všetkých kandidátov a kandidátky na primátora mesta. Niektorí budú pochádzať z prostredia mestského zastupiteľstva, no je možné, že pribudne/ú aj kandidátk/a z prostredia mimo súčasnej komunálnej politiky. Neočakávam, že súčasný primátor potvrdí svoju opätovnú kandidatúru v roku 2025. Očakávam, že sa to stane až nasledujúci rok. Z pozície primátora sa v tejto veci nemáte kam ponáhľať. Navyše, zatiaľ čo z pozície bežného kandidáta je vašou kampaňou takmer výlučne vhodne zvolený marketing, z pozície primátora je vašou kampaňou výsledok doterajšej práce. Predpokladám preto zároveň zvýšenie aktivity radnice a väčšie orientovanie sa na výsledok. To, či sa výsledok dostaví, bude napokon jedinou dôveryhodnou veličinou, ktorou úspešnosť alebo neúspešnosť mandátu môžeme merať.
Zníži sa počet poslancov aj obvodov v nasledujúcom volebnom období
Stane sa tak diskusiou, ktorú potvrdí až hlasovanie v roku 2026. Zníženie počtu poslancov a zníženie počtu volebných obvodov v Ružomberku je téma, ktorá nie je nová. Dlhodobo za ňu bojovali viacerí, písal o tom aj niekdajší poslanec a analytik Ivan Rončák. Zástancom tejto myšlienky je dlhodobo aj súčasný primátor. Veď napokon všetky racionálne dôvody hrajú v prospech takejto zmeny. Výsledkom toho by malo byť síce menší počet zastupiteľov ľudu, no väčšia sila jednotlivých mandátov, eliminácia mikro-obvodov a zjednotenie mnohých častí nášho mesta. Očakávam, že záujem o prijatie tejto zmeny, ktorá bola verbalizovaná už aj za pôsobenia súčasného vedenia, pretrvá. Poslanecký zbor sa dohodne. Podpisom sa to prijme až pred voľbami v roku 2026.
Zostavenie rozpočtu bude predstavovať vážny problém
Rozpočet mesta je najdôležitejší dokument. Dokument, ktorý priamo ovláda životy ľudí v meste. Jeho prijatiu predchádzajú mnohé kolá rokovaní medzi poslancami a vedením mesta, pričom sa zohľadňuje ekonomické zdravie mesta voči všetkým požiadavkám. Zo zákona je povinné, aby mesto hospodárilo s vyrovnaným rozpočtom. Znamená to, že minúť môže iba toľko, koľko si zarobí. Pre mesto je to dobrý stimul na to, aby sa neustále staralo o zvyšovanie ziskov a optimalizáciu výdavkov. Mesto však nie je podnikateľ, rozsah činností, ktoré mu prinášajú zisk je limitovaný, čo z toho robí peknú divočinu. Nájsť v tom ideálne riešenie je nemožné. Dá sa však nájsť riešenie, ktoré bude najmenej bolestivé pre najväčšiu skupinu „zákonodarcov“. Termín najmenej bolestivé ale značí, že každého to bude trochu bolieť. Mnohí budú musieť ustúpiť, čo je v komunálnej politike bežné. Avšak nie každý dokáže prirodzene ustupovať, preto očakávam, že koniec roka 2025 bude poznamenaný hádkami vnútri mesta. Zohľadňovať sa budú požiadavky vedenia na doručenie výsledkov, požiadavky poslaneckej obce na doručovanie výsledkov, zvyšujúce sa požiadavky na zachovanie životaschopnosti mesta, jeho podnikov a iné. Predpokladám, že v roku 2025 bude eminentné riziko, že rozpočet sa neprijme a že sa do vyriešenia tohto problému mesto presunie do nútenej správy. Zároveň očakávam, že sa negatívne závery nenaplnia a rozpočet sa prijme. No bude to mnohých veľmi bolieť a jazvy z tohto bôľu budú problémom pri predvolebnej kampani 2026.
Spoločnosť sa bude (ďalej) atomizovať
Od dôb Covidu badáme negatívne dôsledky rozdelenej spoločnosti. Námety na spoločenský boj v roku 2025 nepominú, naopak, pribudnú nové. U nášho suseda je vojna, zvyšujú sa nám ceny za takmer všetko, čo k životu potrebujeme, prichádzajú nové a nové hádky. Nepoznám človeka, ktorému hádky vyhovujú, preto predpokladám, že v snahe zabezpečiť si pokojný život, budeme žiť ešte viac v osamelosti. Keďže pre človeka je evolučne daná príslušnosť k spoločnosti, osamelý človek nie je nikdy šťastný človek. Mesto tvoria ľudia, spoločnosť ľudí. Starať sa o spokojnosť ľudí je úlohou nás všetkých. A začať by mal každý od seba.
Pozitívny záver
Takmer všetky z mojich predpovedí sú viac negatívne, než pozitívne. Napokon, všetkým odľahne, ak si o rok prečítame tento článok, a zistíme, že vo všetkom som sa mýlil. Uvidíme to ale až o rok. Preto do toho času ako instantné potešenie volím stratégiu komparácie s minulosťou. O pár hodín sa začne písať rok 2025. Keď sa začal písať rok 1925, spoločnosť bola v otrasnom stave. Po prvej svetovej vojne sme zažívali viaceré hospodárske krízy, životnosť novorodencov bola tak tristná, že už len to, že dieťa dožilo prvé dva roky života bolo dôvodom na oslavu a zabíjali nás také choroby, ktoré dnes vybavíme kúpou lacného liečiva bez potreby vôbec navštíviť lekára a pýtať si predpis. Napriek všetkému negatívnemu dnes žijeme dobré storočie, máme dosť peňazí na pokrytie našich dôležitých potrieb, naše deti majú dobré vzdelanie, môžu ísť za šťastím dobrovoľne kamkoľvek do sveta. Takmer každý problém má svoje riešenie a mnohé z nich vyriešime zadarmo, iba zmenou vlastného prístupu. To sú atribúty, za ktoré by nám naši predkovia, ktorí vstupovali do roku 1925 chceli zaplatiť celým svojim majetkom. My to tu dnes máme, takmer zadarmo. Vážme si to.
Šťastný nový rok 2025
Viktor
